Zmena definícií práce vodiča na živnosť od 01.04.2019 a legislatívne súvislosti

Zmena zákona o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.

Úvodné informácie s definíciami právnych predpisov

Spracoval: Vladimír Šimko, lektor Akadémie pre dopravcov

§ 7 Mobilní zamestnanci
(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.

(2) Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú aj na praktikantov a na žiakov stredných škôl vykonávajúcich dopravné činnosti.

Poznámka pod čiarou (odvolávka na zákon o cestnej doprave):

¹¹) Napríklad § 5 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

§ 5 Povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy

(1) Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonávať povolanie prevádzkovateľa vnútroštátnej dopravy¹³)môže podnik¹⁴) na základe povolenia udeleného podľa tohto zákona a osobitného predpisu; povolenie sa udeľuje na desať rokov. Postup udeľovania, pozastavenia platnosti a odnímania povolenia ustanovuje osobitný predpis.¹⁵)

(2) Prevádzkovať medzinárodnú dopravu v členských štátoch môže prevádzkovateľ cestnej dopravy, ktorý má udelenú licenciu Spoločenstva podľa osobitných predpisov.¹⁶)

(3) Prevádzkovateľ cestnej dopravy podľa odseku 1 alebo odseku 2 je povinný sa zapísať do obchodného registra s predmetom činnosti podľa obsahu povolenia alebo licencie Spoločenstva najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti povolenia alebo licencie Spoločenstva.

___________________________________

___________________________________

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave

Článok 3

d)   „mobilný pracovník“ je každý pracovník, tvoriaci časť jazdného personálu, vrátane praktikantov a učňov, ktorý je v službe podniku vykonávajúceho osobnú alebo nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu alebo na svoj vlastný účet;

e)   „samostatne zárobkovo činný vodič“ znamená každú osobu, ktorej hlavným zamestnaním je preprava osôb alebo tovaru po ceste pri prenájme alebo za úhradu v zmysle právnych predpisov spoločenstva na základe licencie spoločenstva alebo akéhokoľvek profesionálneho oprávnenia na vykonávanie vyššie uvedenej dopravy, ktorá má právo pracovať pre seba a ktorá nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou alebo iným typom pracovného hierarchického vzťahu, ktorá môže voľne organizovať relevantné pracovné činnosti, ktorej príjem závisí priamo na vyprodukovanom zisku a ktorá môže slobodne, individuálne alebo prostredníctvom spolupráce s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.

      Na účely tejto smernice tí vodiči, ktorí nespĺňajú tieto kritériá, podliehajú tým istým povinnostiam a výhodám vyplývajúcim z tých práv, ktoré platia pre mobilných pracovníkov podľa tejto smernice.

f)   „osoba vykonávajúca mobilné činnosti v cestnej doprave“, znamená každého mobilného pracovníka alebo samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý vykonáva také činnosti;

___________________________________

V zmysle výkladu Národného inšpektorátu práce SR samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá disponuje živnostenským oprávnením „Poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla“, nemôže na základe tohto oprávnenia vykonávať činnosť vodiča nákladného vozidla nad 3,5 t pre dopravnú spoločnosť, ktorá je vlastníkom nákladných vozidiel.

____________________________________

Možné riešenie pre vodičov, ktorí nepracujú ako vodiči na hlavný pracovný pomer, pracujú len niekoľko hodín v mesiaci podľa zákonníka práce:

Pracovný pomer na kratší pracovný čas § 49 zákonníka práce:

(1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

(2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

(3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

(4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

(5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

(6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.

Záver – poznámka autora:

Názory, či je tento právny stav „správny“, „spravodlivý“, dobrý, výhodný pre niekoho alebo nevýhodný, to je na ďalšiu diskusiu…

Téme sa budem venovať a informovať aj podrobnejšie. Plánujem pripraviť ONLINE KURZY k novým predpisom od 01.04. 2019.

Vladimír Šimko

Účastníci kurzu majú sekcii s prístupovým heslom k dispozícii moje odpovede na otázky, ako aj možnosť odpovedí písomne a telefonicky so mnou.

Ak máte záujem o ďalšie informácie, upozornenia na tipy, rady a články, vyplňte formulár pod článkom.